19. septembra 2017

František Kovaľ: Pán rektor tvoril. Lebo odkukávaním ďaleko nezájdeš

František KovaľNa úvod môjho príhovoru priznávam, že som zo Spoločnosti Ježišovej. Prečo to hovorím? Lebo jezuita je niekto, kto vyrastá z duchovných cvičení. A prvé slovo, ktorým sv. Ignác otvára svoje Duchovné cvičenia, je slovo: „človek“. Preto i ja chcem hovoriť o človekovi. Čože je človek, že naň pamätáš a syn človeka že sa ho ujímaš? Čože je človek, že ho Boh ustanovil nad ostatným stvorením? pýta sa žalmista.

Čože je človek, že je priateľom Boha, čože je človek, že Boh si z neho matku vzal? A čože je človek, že Boh sa človekom stal? pýtali sa Boží priatelia – mystici. Čože je človek, keď „je povolaný a určený byť telesným partnerom Božím.“ /K. Rahner/

Vraj sa vôbec nemôžeme pýtať, „čo“ je človek. Môžeme sa pýtať len „kto“ je človek. Ale pred otázkou „kto“ už stojí otázka „čo.“ Čo robí človeka, človekom? Preto právom sa dnes po jednom roku pýtame: Čo robilo nášho rektora, kňaza, Tadeusza Zasępu veľkým človekom?

Milí priatelia, na úvod som položil možno mnoho otázok. Ale položil som ich ako človek. Iste nemal by som odvahy ich klásť, keby Emerich Coreth nenapísal:

„Človek sa pýta na svoju vlastnú podstatu. Musí sa pýtať, pretože je sám sebe problémom. Človek je pýtajúca sa bytosť. Je to ten, kto sa môže a musí pýtať. Pýtať sa môže len človek. Nemôže sa pýtať kameň, ani rastlina, ani zviera. Možnosť pýtať sa je zvláštnou výsadou jeho podstaty.“

A ja som chcel využiť túto výsadu pri spomienke na nám vzácneho človeka pána rektora Tadeusza Zasępu. Dnes už môžeme povedať, že hovoríme o človeku, ktorý žil pred nami, lebo ho už niet… A prečo o ňom hovoríme? Lebo iba vtedy, keď spoznáme, o čo sa generácie pred nami usilovali, čo vymysleli a vytvorili, budeme vedieť využiť možnosti vlastného krátkeho života. Poodkryť, čo sme, pochopiť našu zmysluplnosť, pochopiť ľudí, ktorí žili okolo nás, je údel, ktorý stojí pred nami ako každodenná úloha. Myslím, že je našou úlohou pochopiť, kto bol rektor Katolíckej univerzity.

Ak prijímame, že človek slobodne konajúc formuje svet a sám sa v ňom pretvára, rektor Tadeusz Zasępa bol človekom, ktorý na univerzite žil a do nej patril. Ako pedagóg formoval študentov a sám sa pretváral, aby v ňom bol čo najviac stvárnený Kristus! Nie, nemal iný vzor ako Krista. Vedel, že len osobnosť a obraz Krista je vzorom skutočného človeka, ktorý je predurčený, aby bol podľa obrazu Božieho Syna. Skúsil, že ľudia vždy môžu zlyhať. V Cirkvi to ani nebolo inak. Iba Kristus je nový človek. On túžil byť novým človekom.

Ako rektor nežil len vo vzťahu k jednotlivcom k priateľom, ale aj vo vzťahu k celku, k univerzite, k našej Cirkvi, k Slovensku. Vediac, že obecné má primát pred jednotlivým.

No to obecné uňho nikdy nepotláčalo jednotlivé v jeho jedinečnosti. Naopak, jednotlivec bol ním vťahovaný do spoločnosti a tým obohatený o to spoločné. Bol majster výchovy, formácie, majster vzťahov, majster poznania človeka. Mal istý dar kardiognózie – dar poznania srdca človeka. Preto dával to, čo zodpovedalo potrebám druhého.

František Kovaľ: Pán rektor tvoril. Lebo odkukávaním ďaleko nezájdeš

Tu na Slovensku v Ružomberku na univerzite, bol jeho domov. Nie ako pocit vlastníctva, ale pocit spolupatričnosti. Cítil, že všetko okolo patrí k nemu – nie jemu, ale k nemu. Ako kňazovi mu bol domovom chrám, veď kňaz z chrámu žije, zo Slova, ktoré tam zaznieva, z chleba, ktorý sa tam podáva. Svet v ktorom žil – či už ten univerzálny, či univerzitný – nebol preňho nikdy hotový, už ustanovený, on ho chcel utvárať, dokončovať. Cítil jeho tvarovateľnosť. Bol presvedčený, že existujú rôzne spôsoby, ako vidieť veci, ako vniesť Božiu vôľu medzi naše záležitosti. Takisto kultúru, v ktorej žil, prijímal, ale chcel ju aj vytvárať. Nechcel troviť z hotového. Tá nami vytvorená mení štýl života – hovorieval – preto sa usiloval ju mať na našej strane.

František KovaľChcel mať podiel na osudoch mladých ľudí, s ktorými sa stretával, a chcel mať podiel i na osude Slovenska. A nebral si od nás len to najľahšie, či najkrajšie… tým, že bol chorý, niesol aj naše neduhy a mal podiel aj na našom utrpení, ktoré pre dozrievanie ešte chýba našej Cirkvi na Slovensku a našej spoločnosti.

V Božom ľude – najmä v mládeži – videl ešte nevyčerpaný potenciál, múdrosti, ochoty, spoluzodpovednosti a pracovitosti. V tichu a modlitbe skúmal, aká je jeho služba, ktorú má dnes konať. A dôraz kládol na slovo „dnes“. Poznal, že toto „dnes“ je prvým krokom na ceste do budúcnosti. Z tohto slova pramenila jeho tvorivosť. Tvoril, lebo vedel, že odkukávaním sa nezájde ďaleko. Neprosil o zázrak, ale o silu pre všedný život. Chcel byť plodný nie pre včerajšok, ale pre dnešok a pre budúcnosť. Nechcel, aby Katolícka univerzita pripravovala mladých ľudí pre svet, ktorý by už neexistoval, ale pre svet, ktorý sa práve rodí. Chcel univerzitu ako znamenie, na ktoré by mladí ľudia pozerali s nádejou.

„Máločo je za nami, všetko, všetko je pred nami,“ hovorieval. Áno… ak vždy mal pred sebou Boha, potom všetko to hlavné bolo ešte len pred ním. Dnes veríme, že to hlavné – Boh – je v ňom a on v Bohu. Veríme, že už má otčinu, tú „inú“, kde večne vládne jeho Boh a Pán. Hľa, pozreli sme sa na človeka, ktorého práca bola obsahom života do konca. A ak bol niekedy sám, tak preto, aby – na druhý deň – iní neboli sami, lebo taký má byť nositeľ zbožnosti. V Bohu nech je jeho spása i sláva; Boh nech je jeho silou a v Bohu nech je jeho útočište. /Ž 62/ Naša sláva a vznešenosť je podľa listu Hebrejom stále ešte pred nami. Putujeme k nej, keď putujeme k Bohu. Kristus, ten pravý človek, nech je naším sprievodcom.

František Kovaľ SJ

Kázeň prednesená na svätej omši pri prvom výročí smrti pána rektora Tadeusza Zasępu 18.9.2017 v Ružomberku v Kostole Povýšenia sv. Kríža. Použité so súhlasom pátra Kovaľa.

Fotografie: spomienka pri hrobe 18.9.2017

 

Comments are closed.

FILMSTUDIONAME PRESENTSAN Fusce suscipit PRODUCTIONA laoreet a PICTURE lobortis neque CASTINGBY risus vulputate COSTUMESBY enim leo PRODUCTIONDESIGNER libero tortor DIRECTOROFPHOTOGRAPHY gravida tellus MUSICBY endrerit sagittis EDITEDBY Maecenas dictum EXECUTIVEPRODUCER tincidunt lobortis PRODUCEDBY Cras pellente STORYBY vitae pelle SCREENPLAYBY Duis accumsan WRITERDIRECTEDBY Nam purus